Pravidelní čitatelia denných horoskopov, ale aj tí, čo sa do nich pozrú len tak, sporadicky, si isto všimli, že okrem charakteristiky jednotlivých dní z hľadiska možných vplyvov energií na osobnej úrovni, venujem sa občas/čoraz častejšie aj mundánnemu „účinkovaniu“ archetypov.
(mundánny – svetový, týkajúci sa celého sveta, ako hovoria slovníky cudzích slov, pričom je slovo odvodené z latinského mundanus – svetový, svetský, pozemský; mundus – úprava odevu, toaletné potreby, ale pre potreby textu hlavne svet, vesmír, obloha, zem)
Takže výklady týchto horoskopov bývajú smerované nielen na možné uplatnenie osobnostných možností a potenciálov jedinca, ale aj na dianie v našom bezprostrednom i vzdialenejšom okolí, v štáte, regióne, vo svete. Prvý rozsiahlejší horoskop takého druhu som bol napísal už dávnejšie, nejaký ten rok po vzniku Slovenskej republiky. Keď som vtedy čítal svoju interpretáciu ľuďom naokolo, hlavne tým, o ktorých som si myslel, že mu/mi budú rozumieť, stretol som sa s pomerne silným nepochopením a odmietavými stanoviskami. Horoskop totiž vykazuje toľko napätí a ťažkých učebných úloh, že ľudia preplnení eufóriou „revolučných vymožeností“ doby neboli ochotní prijať moje slová, zodvihnutý ukazovák. Pritom som sa v rozbore snažil vyhnúť akémukoľvek politizovaniu, aj keď by bolo dosť politických udalostí i osobností, o ktorých by sa v tých rokoch vo výklade dalo veľa popísať.
Dnes si v súvislosti s vývojom spoločnosti i môjho osobného poznania uvedomujem, že som sa vlastne nedokázal politike vyhnúť ani vtedy. Už ak len preto, že som ho vytvoril v istej epoche v konkrétnych politických podmienkach. Zároveň som pri jeho zostavovaní v sebe „niesol politikum“ rokov predošlých, pamäť sociálneho a spoločenského prostredia, do ktorého som sa narodil, doby od päťdesiatych rokov 20. storočia, v ktorej som vyrastal, životné pozadie rodiny, …
Celkom iste si prípadní čitatelia mojich textov všimli ešte jednu vec, ktorá je pre mňa ako používateľa jazyka veľmi dôležitá. Uvedomujúc si, že sa dnes akosi nedbá na skutočný zmysel slov, na ich pôvodný význam (a platí to pre všetky generačné i vzdelanostné vrstvy spoločnosti) a často sa používajú len tak akosi orwellovsky alebo povrchne, ak nie priam ledabolo, halabala, s pozmeneným, pokriveným obsahom, snažím sa merkúrovsky (Merkúra mám vo vrchole neba svojho horoskopu!) nachádzať a ponúkať čitateľovi etymológie niektorých vybraných pojmov , aby si ich čitateľ dokázal zmysluplne vložiť do ponúkaného kontextu. Aby si ich nevysvetľoval často účelovo, nesprávne, lebo sa to tak hodí autorom textov alebo ich mecenášom.
Také čosi sa udialo i so slovom politika. V dnešnom svete si ju často zamieňame so straníckosťou, čo je značným skreslením významu pojmu. Ak chceme objaviť korene slova, musíme vkročiť do histórie Európy, kedy sa politika (spolu s právom, filozofiou a inými oblasťami života society) rodila – do starovekého Grécka a neskôr do antického rímskeho sveta. Ba aj tieto kultúry vychádzali zo starších zdrojov.
